reklama

3 dni v kríze alebo dekadencia inštitúcií hrubého zrna

Tak toto ma dostalo. Musím to hneď napísať, kým ešte cítim tú emóciu posledných dní. Ale fakt to bola sila. Zopár nocí som poriadne nespala. Takže takto to bolo:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (92)

Streda

„Fraňa, príď sa pozrieť, ak môžeš, do Heninho domu,“ celkom pokojnema požiadal Jaro. Jaro je 22-ročný muž, bývajúci v rómskej osade, ktorúsom pri rutinnej obchôdzke komunitnej pracovníčky práve brázdila. „Čo sa deje?“tušila som, že niečo mierne vážne. „Včera večer sme v susednej dedinenašli dievča. Bola mokrá, špinavá a hladná, tak som ju sem priviezol.Nemôžeš sa na ňu pozrieť? Plače, trasie sa, má za sebou ...,“ pomlčal, “no,mala pomer s mnohými mužmi – asi je zneužitá.“ Reagujem: „Rómka alebo ...?“„Biela,“ odvetil Jaro.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vošla som do chatrče pozrieť to dievča. Volala sa Terezka,mala 16 rokov. Utiekla z domu už pred vyše dvomi týždňami. Plakala, žedomov nechce ísť, lebo nechce žiť s matkou. Matka vraj stále pije, bijedeti, nedá sa tam vydržať. Otec zomrel pred rokom. Terezka chcela žiťs nejakým chlapcom, „vydať sa“, už sa domov nevrátiť. Svojho muža hľadalav rómskych osadách. S jedným žila v Boliarove, ale ten ju počase začal biť a potom ju vyhodil. Prečo? Lebo večer chcela ísťs dievčatami von. Nepochopila, že v rómskej komunite sú pravidlá,ktoré musí rešpektovať. Tak sa stala terčom pre mnohých chlapcov bažiacich posexuálnom zážitku. V Rankovciach jej poskytli útočište– boli to miestniRómovia. Nikto by sa jej v zlom nedotkol. Úplne spontánne jej poskytli nocľah,šaty, stravu. Teraz je rad na mne. Čo robiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S Terezkou a Jarom sme sa dohodli, že sa stretnemena miestnej fare o druhej. Je tam telefón, internet, vaňa, viac mozgov...Musíme kontaktovať niekoho, kto nám pomôže riešiť Terezinu situáciu. Medzitýmsom navštívila jej matku, ktorá býva v obci 15 km vzdialenej odRankoviec. Matka rúbala drevo pred blokom. Keď začula, že som tu kvôli Tereze,začala hysterčiť: „Ani mi ju tu nenosce, nechcem ju už vidzic. Šak aj minuleušla a policajti ju donesli nazad.“ Podebatila som s matkou, potom ajso susedkou, ktorá ma zasvätila do rodinnej histórie. Matka sa lieči napsychiatrii, v minulosti sedela v base za vraždu svojho dieťaťa, žijúv hrozných podmienkach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na fare sa Terezka okúpala. My sme zatiaľ v zdesenídebatovali a vyhľadávali kontakty. Jaro ma stále posielal, aby som jukontrolovala, či je v poriadku. Vraj si môže aj ublížiť. Alebo môže utiecť.Uteká ako divá zver. Komunikuje s nami veľmi skromne, vidím, že nám eštenedôveruje. Okúpala sa, ale aj tak cítiť pach ulice, keď sa češe, na zem padajúvši a chrasty.

Na hospitalizáciu to nie je, polícia ju môže vydesiť....Zavolalasom na nejakú linku dôvery pre deti. Psychologička bola zjavneprekvapená prípadom: „Neviem, môžem vám dať kontakt na nejaký detský domov.“Tak to asi nie, to by nám v urgentnej situácii nevedeli pomôcť. My tomusíme riešiť teraz. Dnes potrebuje pomoc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Voláme krízové centrá. Zisťujeme, že krízovýchcentier, ktoré by boli orientované na samotné deti je neskutočne málo.V jednom nám povedali, že musíme kontaktovať sociálno-právnu kuratelu,pretože oni musia urobiť predbežné rozhodnutie o umiestnení do krízovéhocentra. Inak vraj nemajú problém klientku prijať. „Predbežko“, ako to volajú,sa dá vybaviť za 24 hodín. (To sme ešte netušili, že len podľa zákona.)

Voláme sociálnu kuratelu. Nikto neberie. Opäťťukáme číslo. Konečne, zdvihli. „ Ale to predbežné rozhodnutie musí byť niečímpodložené. Musíte kontaktovať políciu, oni spravia zápis za prítomnostisociálneho kurátora, ktorý má práve od 16.00 službu...“

Voláme políciu. Do telefónu vysvetľujeme, naliehame.O 15 minút boli na fare. Super, sú rýchli, myslela som si. „O čo ide? A tomy ako máme riešiť?“ – otázky. „ My sa poznáme slečna, však?“ spustil agresívnymtónom jeden z policajtov na Terezu. „A vy viete, kto je ona?“ na nás. Vysvetlilisme, že nato, aby sa jej situácia ešte nezhoršila a riešila, musiaurobiť zápis za prítomnosti kurátora. Pristali. Volali sme kurátora v pohotovosti.„Pani, ale to k výsluchu musí prísť aj sudca, on vydáva predbežné rozhodnutie,nie ja. A nepočká to do zajtra? Viete, sudcovia nechcú chodiť do terénu taktovečer. To musí ísť o taký prípad, ktorý vážne ohrozuje život dieťaťa.Zajtra ráno prídem k vám a poriešime to. Skúste ju ešte prenocovať,“poriešil kurátor.

Policajtom sme poďakovali a vyprevadili ich. Čo teraz?No nič, Terezka prespí u Heni v osade, tam sú ľudia, s ktorýmimôže byť v neustálej interakcii a kde sa cíti dobre. Tušíme, že natichej fare by neostala. Zajtra ráno príde kurátor, vydržíme.

Štvrtok

Ráno o 8.00 sme na fare a nejak intuitívnevnímame, že by sme sa tomu kurátorovi mali ozvať, lebo on sa neozve. Terezka užvyzerá lepšie. Vraj sa nevyspala dobre, ale hovorí, že Heňa je dobrá. Heňa junielen živila, ale aj chránila pred nájazdami mládencov z okolitých dedín,ktorí hľadali Terezu. V okolitých dedinách (osadách) ju už všade poznali,v každom dome. Hociktorý malý chlapec si dovolil strčiť jej ruku medzistehná a ona sa nebránila. Hovorí, že chce muža. Uvažujem, že bola asiv detstve zneužívaná.

Telefón na sociálke zdvihla kurátorka, ktorej spádovo tentoprípad prináleží. Spustila na mňa: „A vy ju ako dlho poznáte? Ja tú rodinu navštevujem. Už som tam bolanajmenej 3x. To dievča sa nedá zvládnuť. Matka sa snaží, ale ona stále utekáz domu, ani do školy nechodí. Navyše to odkiaľ máte, že ju matka týra? Napolícii nám povedali, že nechcela vypovedať.“ To som už nevydržala: „ Panikurátorka, ja som bola osobne pri výsluchu, keď sa policajt Terezy pýtal, či jumama týra; odvetila áno a keď sa jej pýtal ako, tak povedala, že ju bije.To je nič? Koho vy vlastne chránite?“ Následne som si vypočula veľa „ale-argumentov“o tom, ako toho majú veľa, že dnes nemajú auto, aby sa prišli pozrieťa samozrejme, že vybavenie predbežka bude trvať minimálne 7 dní. Aj tomôžem byť rada, keď ho sudkyňa podpíše. Následne som s naliehavosťou(alebo zúrivisťou?) v hlase kurátorke oznámila, že idem do mesta, na úrada dievča jej prinesiem. Terezu som naložila a v podstate somchcela, aby ma aj s Jarom sprevádzala pri mojej terénnej práciv meste a ak bude treba, tak ju na tú sociálku zanesiem. Terezavšetko pozorne vnímala, čo sa deje pri vybavovaní krízového ubytovania. Asi takpo hodine mi volali z fary - telefonovali z kurately, že začali konať.Predbežko bude ešte dnes, vybavili aj krízové centrum, ale umiestniť môžunajskôr zajtra. Odkázali mi, že mám zabezpečiť nocľah ešte na jednu noc.Výborne, hovorím si. Zľakli sa, že im tam Terezu fakt na úrade nechám? Opäťvolám Heni a presviedčam ju, aby bola taká dobrá a prenocovala Terezuešte jednu noc. Sľubujem, že už poslednú. Líškam sa, že im urobím nákupa budem im vďačná do smrti. Ubezpečila ma, že ona pomôže aj bez toho. Jeneskutočne dobrou ženou. Zaslúži si cenu za ľudskosť, bez srandy.

Piatok

O 8.00 sme sa opäť stretli na fare v očakávaní, žednes sa to už konečne podarí. O 8.30 mi volali zo sociálky, že prídu až o 10.00,vraj šofér pracuje až od 9.00 a musia ešte vybaviť aj iné veci. Už ma zasenapína. Jaro sa musí ísť hlásiť na úrad a ja musím do práce. No najhoršieje, že Tereza všetko vníma a už nechce ísť nikam. Obliekla si vetrovku,ktorú jej darovala farárka a vyšla von. Celý čas s nami nehovorí,nepozrie sa nám do očí. Bože, keď teraz utečie, čo bude?

Kurátorky došli dve o 11.00, žiadne ospravedlnenie zameškanie, len jedna vyprskla: „Čo si myslíte, my máme dôležitejšie prípady?!“My si už nič nemyslíme, všetky logické pochody boli už za tie 3 dniniekoľkokrát pochované. Tá druhá pracovníčka, s perfektnou francúzkoumanikúrou, po skromnom rozhovore s Terezou usúdila, že ja ich budemsprevádzať a najlepšie bude, ak Tereza bude do krízáku transportovanáv mojom aute. Však si na mňa zvykla a môže mať nejakú kožnú chorobua viete si prestaviť špinavú bezdomovkyňu v služobnej oktávii hneďvedľa dôležitej sociálnej kurátorky?

Bolo mi smutno a ešte stále je z nefunkčnosti našichpomáhajúcich inštitúcií. Nájsť tam profesionála je ťažké a nájsť tamčloveka ešte ťažsie. Dieťa v kríze padajúce cez široké oká sietesociálnych inštitúcií – to je obraz, ktorý mám pred očami od tejto udalosti.

Po mesiaci

Terezka je stále v krízovom centre, neušla a aniraz sa nepokúsila. Chodíme ju navštevovať. Opeknela a už sa aj usmieva.Vždy sa mi hodí do náručia. Bože, taká som vďačná, že jez najhoršieho von.

(Príbeh je skutočný, iba mená som zmenila.)

Františka Ondrašiková

Františka Ondrašiková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...človek, ktorý chce pochopiť a prežiť veci navôkol... Zoznam autorových rubrík:  básnie a pésniekomunitná prácaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu